Ceny nehnuteľností dosiahli vlani nový vrchol. Oproti predchádzajúcemu roku rástli o 18,7 percenta a cenovka za meter štvorcový sa vyšplhala na 2 092 eur. Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) tak bývanie na Slovensku nikdy nebolo drahšie. Podobný dvojciferný rast cien si štatistiky pamätajú aj v období pred finančnou krízou v roku 2008.
Ceny nehnuteľností 2022? Neklesnú
Dôvodov prudkého rastu je hneď niekoľko, pričom odborníci zároveň upozorňujú, že dvojciferné zvýšenie cien nehnuteľností nie je dlhodobo udržateľné. „Proti silnému rastu hrá i demografia, kde najsilnejšie ročníky, takzvané Husákove deti, už dnes dosahujú vek po štyridsiatke a ďalšiu nehnuteľnosť už ani hľadať veľmi nemusia,“ vysvetľuje pre Finsider ekonomický analytik VÚB banky Michal Lehuta. Drahšie by mali byť aj hypotéky, dodal.
Podľa jeho slov sa teda neočakáva pokles cien, skôr spomalenie ich zvyšovania k úrovniam rastu spotrebiteľských cien. Naznačujú to aj analýzy Európskej centrálnej banky a NBS, ktoré hovoria o nepomere cien bývania voči príjmom, vývoju počtu obyvateľov, nájmom či úrokovým sadzbám pri úveroch na bývanie.
Na to, aby sa krivka rastu úplne zlomila smerom nadol, by podľa analytika z Bencont Investments Rudolfa Bruchánika musel nastať „vážny makroekonomický šok“, ktorý by výrazne obmedzil dopyt alebo prudký nárast ponuky bytov. „V blízkej dobe sa však ani jedna z možností nejaví byť pravdepodobná,“ dodal pre Finsider.
Odborníci sa zhodujú v tom, že základnými príčinami zdražovania sú vysoký dopyt a slabá ponuka. M. Lehuta pripomína, že v samotnom závere vlaňajška klesala ponuka najmä voľných bytov, ktorých cena tak rástlo rýchlejšie ako pri domoch.
„Dopyt okrem preferencie vyššieho životného štandardu či investícií do realít pomáha udržiavať aj Európska centrálna banka, ktorá drží úrokové sadzby rekordne nízko. To sa premieta aj do komerčných cien hypoték, ktoré sa na Slovensku predávajú za menej ako jedno percento,“ vysvetľuje analytik VÚB banky.
Podľa R. Bruchánika je dôvodom rastu aj prudké ekonomické oživenie, ku ktorému vlani došlo. „Nízka nezamestnanosť, rastúce bohatstvo obyvateľstva a rekordne nízke úrokové sadzby podporujú dopyt, zatiaľ čo ponuka nevie reagovať dostatočne pružne,“ vysvetľuje. Ako dodal, okrem toho sa realizovala aj časť odložených nákupov z krízového roku 2020.
Pomôže lepšia legislatíva
Cenovku na domoch a bytoch podľa odborníkov zvyšoval aj prudký rast cien stavebných materiálov o viac než 20 percent, stavebných prác o sedem percent či rast cien stavebných pozemkov. Nehnuteľnosti budú ďalej drahšie aj vďaka tomu, že sa znižuje počet členov jednej domácnosti.
Zo slabej ponuky odborníci obviňujú pomalú výstavba v súvislosti so zdĺhavým procesom stavebných konaní či zmien územných plánov miest a obcí. K spomaleniu výstavby pritom prispela aj pandemická situácia.
V budúcnosti by mal tento problém vyriešiť zmena legislatívy pre výstavbu, ktorá zvýši ponuku a konkurenciu. „Aktuálne sa najlepším riešením zdá byť zmena zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, takzvaný stavebný zákon,“ vraví R. Bruchánik.
zdroj: finsider.sk
Odborníci sa zhodujú v tom, že základnými príčinami zdražovania sú vysoký dopyt a slabá ponuka. M. Lehuta pripomína, že v samotnom závere vlaňajška klesala ponuka najmä voľných bytov, ktorých cena tak rástlo rýchlejšie ako pri domoch.